Miesto a dátum jeho narodenia sú nejasné. Nie je ani jasné, kedy jeho predkovia prišli do Ameriky. Jasný je len peniaz, ktorý si stráži ako oko v hlave. Je to minca z roku 277 p.n.l., je na nej vyobrazený Gelo II., kráľ Syrakúz. Predpokladá sa, že jeho pradedo prišiel niekedy počas vojny za nezávislosť ako obchodník do Louisiany zo Sicílskeho Kráľovstva, ktoré v roku 1780 vyhlásilo ozbrojenú neutraltu proti každému, kto ohrozí jej obchod. Po odkúpení Louisiany Spojenými štátmi jeho otec pokracoval v obchode so starým kontinentom. Kedy a kde sa stratil, či na indiánskom území, alebo sa stal obeťou pirátov na mori, nevedno. Záhadou ostáva aj to, ako sa dostal mladý D.J. do Richmondu.
Fotograf J.T. Smith spomína, ako jedného dňa zbadal chlapca pred výkladom svojho konkurenta a suseda G.W. Minnisa z 215-tej Main Street, ako si so záujmom prezerá fotografie vo výklade. Prihovoril sa mu, ale chlapec, hoci sa zdalo, že porozumel, moc toho po anglicky nepovedal. Keď sa však ubezpečil, že chlapec vlastne nikomu nechýba, zamestnal ho u seba ako pomocníka.
Spával priamo v ateliéri na 217. Main, takže bol zároveň aj niečo ako nočný strážnik. Najčastejšou prácou bolo chodiť po chemikálie do laboratória ku Edwardovi T. Finchovi na 184. Main. Tu sa Gelo naučil pripravovať roztoky na spracovanie fotografií. Druhou častou prácou boli návštevy optiky Mitchell&Tyler na 108. Main a Belviderovej Manufaktúrnej spoločnosti na výrobu papiera na rohu ôsmej a Arch. Najobľúbenejšou prácou však bolo roznášať hotové fotografie zákazníkom. Boli to zväčša rodinné fotografie. Tak sa stalo, že spoznal mnoho rodín v Richmonde. Bol častým návštevníkom na rôznych plesoch a oficialitách, kde doprevádzal svojho majstra ako pomocník fotografa. Voľné chvíle trávil v billiardovom saloone M.G. Whitmana na rohu Main a 14-tej. Billiardu sa však veľmi nevenoval.
Keď podrástol a dorastajúci Smithovi synovia prevzali jeho prácu, zamestnal sa ako strážnik a pomocný robotník v Mechanickom Inštitúte. Bolo to na 9-tej ulici, medzi Main a Franklinovou ulicou, s výhľadom na vládny Capitol. Na pamiatku dostal od J.T. Smitha starší fotoaparát a prísľub, že na jeho fotografie, ak budú za to stáť, mu zoženie kupcov. Zlákali ho diaľky.
Tak Gelo obťažkaný fotografickou technikou začal pracovať ako pomocný robotník na železnici. Precestoval skoro všetky železničné trate v južných štátoch. Po vypuknutí vojny kontrolu nad železnicou prevzala armáda. Nebolo o čom dlho premýšľať, dal sa zverbovať k 25. pešiemu Virgínskemu.