Táto akcia bola zameraná hlavne na priberanie nových členov do nášho spolku a na verbovanie nových vojakov. Tento zámer z našej strany bol neuspokojivý, pretože potencionálny záujemcovia sa na akciu nedostavili.
Na miesto nami nazývané Missouri sme prišli v piatok poobede. Rozložili sme tábor (postavili vojenské stany, založili oheň – drevo sme už mali vopred prichystané). V tábore začala panovať nádherná pohoda. Slnko príjemne hrialo a z kanvice položenej na ohni sa začala šíriť opojná vôňa kávy. V kruhu pohodlne usadených vojakov, či ležiacich na dekách, sa povrávali staré historky a zážitky z akcií na ktorých sme sa zúčastnili. Pri tejto vrave u niektorých vojakov, ústa striedali slová s ťažkými zákusmi do tvrdých hartakov. Niektorí slastne vychutnávali dúšky teplej kávy, či práve zapálenú fajku. Ani sme nespozorovali a začalo sa stmievať. Bol čas na rozdelenie nočných hliadok.
Zima nemilosrdne vytasila svoje drápy. Niektorí spali až pod dvoma dekami a aj tak im bola zima. Celý tábor sa zobúdzal do slnkom zaliateho dňa. Po rollcoll-e nastal čas postarať sa o svoje žalúdky. Charles začal vypekať solené hovädzie, niekto zajedal kúsky hartaku s kávou, či opečenú slaninu. Počas dňa sme okrem iného cibrili naše nedostatky v drille, až pokým nás neprišli navštíviť lovci. Priniesli nám kus čerstvého hovädzieho mäsa, do jeho spracovania sa opäť pustil Charles. Bolo vynikajúce. Geffy sa narodil ako veľký hráč a tak hneď využil príchod traperov a dali si partičku pokra. Neskôr sa s Petem prešli do najbližšej dediny ako zvedi, ale o tom, čo spolu prežili napíšu oni sami. Nasledujúca noc už nebola až taká studená, ako predošlá, no aj tak bola riadna zima.
Ráno nastal čas upratovania a balenia sa. Na obed odchádzame domov.
