Chimo M. Timko sa narodil v roku 1828 pri mestečku Kingswille v Južnej Karolíne. Pochádzal z farmárskej rodiny. So svojimi súrodencami mal spoločnú iba matku. Otec bol prisťahovalec z Európy, ktorý krátko po svadbe od svojej manželky ušiel späť na starý kontinent. Jeho matka sa mu snažila dať pravú južanskú výchovu a vzdelanie gentlemana, no ako nerozvážny mladík na to veľmi nedbal. Často ho bolo vídať v sedle koňa. Bol technicky založený, obdivoval rôzne stroje, najmä ich technické a mechanické časti. Zbrane ho priam fascinovali a počas svojho života ich zopár vystriedal. V istom období života ich neváhal ani použiť.
Ako 24 ročný opustil rodinnú farmu a so svojim hnedákom spoznával zákutia Georgie. Aby si tieto potulky svetom mohol dovoliť, musel tvrdo pracovať. Dával sa najímať na rôznych rančoch či farmách ako strážca poriadku a dozorca nad zberačmi bavlny a tabaku. V roku 1855 posiela na rodinnú farmu, ako odškodné za svoju neúčasť na zveľaďovaní majetku, Whitneyho čistiaci stroj na bavlnu. Oslobodil tak od ťažkej práce svojich rodičov, ktorých nadovšetko miloval. Nad otrokmi Samom a Tomom držal pevnú ruku aj naďalej brat Charles.
V roku 1858 sa postupne dostal cez Georgiu a Tennessee až do Missouri. Napriek dohováraniu zo stany rodiny a priateľov, aby sa vrátil späť domov do Kingsville, sa rozhodol spolu so svojou milou usadiť v Missouri. Netušil však, že svoje nádeje na nový život pochová v začínajúcom sa pekle. V ten deň práve vychádzal so svojou milou z kostola po krásnej svätej omši, keď sa zrazu do mesta vrútil na koňoch oddiel mužov. Boli to abolicionisti. Rozpútali šialenú paľbu. Ich zbrane zbesnelo štekali, oheň šľahajúci z ich hlavní pripomínal výšľah z rozzúrenej dračej tlamy. Vo vzduchu bolo cítiť zhorenú síru a guľky sa odrážali od tvrdých stien kostola. O malú chvíľu ležalo na zemi niekoľko bezvládnych tiel a medzi nimi aj jeho Cheryl. Nedokázal zabrániť jej smrti a nedokázal jej smrť odplatiť ani jedinému Jayhawkerovi. Zatiaľ nie.
Po smútku a spamätávaní sa, nastali preň divné časy. V máji 1858 sa pridal do prootrokárskej gerilovej bandy tridsiatich mužov vedenej Ch. Hameltonom, kde sa vyrovnával so svojou zlou skúsenosťou v Missouri. Secesia Južnej Karolíny ho nadmieru potešila a pri náhodnom stretnutí sa s Williamom Andersonom (Bloody Bill) sa rozhodol skoncovať s dosiaľ vedeným životom. Keďže svoje sny o novom živote v Missouri už dávno pochoval, už ho nič k tomuto miestu nepútalo.
V apríli roku 1862 sa vracia do Južnej Karolíny na farmu, kde sa dozvedá, že jeho brat Charles ponúkol svoje služby armáde. O dva mesiace neskôr sa dal naverbovať do 1. Regimentu Južnej Karolíny, kde Charles pôsobil už vyše roka. Táto jednotka spadala pod velenie plukovníka Johna Logana Blacka, ktorého dobre poznal Charlesov otec a ktorý sa u J.L.Blacka prihováral, aby bratia slúžili v tej istej rote, rote F.