Narodil sa v roku 1840 v rodine extrémne chudobného farmára z Wisconsinu. Celé detstvo prežil v ťažkých podmienkach hlbokých Wisconsinských lesov. Jeho otec nezvládol ťažkú situáciu a dal sa na pijatiku. Netrvalo dlho a rodine sa začalo peklo.
V roku 1854 sa otec upil na smrť a matka nevládala živiť 4 deti. Nezostávalo nič iné ako dať ich do učenia. Dvaja brata odchádzajú do St.Paul v Minnesote pracovať do drevných skladov. Tam však Pete vďaka svojej útlejšej postave dlho nevydržal. Domov sa neodvážil vrátiť a tak mu nezostávalo nič iné ako robiť čašníka v rôznych krčmách a saloonoch. Pár rokov sa pretĺkal pomedzi spodinou z baru do baru, z dielne do dielne až sa konečne v roku 1858 dostal do vojenskej kantíny v pevnosti Snelling. Celé roky sa díval z prístavísk a krčmičiek na bralo Fort Snellingu, konečne sa splnil jeho sen. Už to nebol obyčajný čašník, už to bol pomocník vo vojenskej pevnosti.
Ani nie po roku odhodil čašnícku zásteru a obliekol si modrý kabát. Jeho život sa výrazne zmenil, armáda v ňom prebudila aj jeho zlé vlastnosti. Dlhé alkoholové večery, kruté nájazdy do obchodníckych staníc, ale hlavne sila zbraní, to všetko sa podpísalo na jeho povahe. Do vypuknutia občianskej vojny zabezpečovali vojaci z Ft.Snelling chod obchodných staníc a indiánskych agentúr. V roku 1860 bol prevelený do pevnosti Rigley, hlboko v indiánskom území. Tu už nevládla atmosféra pokoja ako vo Ft.Snelling. Služba na indiánskom území nebola žiadna sranda. Pete to dobre vedel a obrnil sa silnou nenávisťou voči všetkým indiánom. Po vypuknutí občianskej vojny si podal žiadosť u prvého Minnesotského dobrovoľníckeho pluku. Tá však bola zamietnutá s tým že on už vojak je a jeho velitelia potrebujú každého muža. Odchod z indiánskeho územia sa teda nekonal. Do roku 1862 riešili vojaci z Fort Ridgley neutíchajúce indiánske roztržky, jednalo sa však vždy len o banality. Situácia sa značne skomplikovala v auguste 1862, keď sa Santeesky Siouxovia vzbúrili a behom pár dní zmasakrovali 700 osadníkov. Trikrát napadli indiáni Malej Vrany Fort Ridgley a Pete konečne spoznal šialenstvo vojny. Pevnosť sa síce ubránila, ale besnenie pokračovalo, indiáni vypálili mesto New Ulm a v Minnesote sa strhlo naozajstné peklo. 26.augusta dorazila do Ridgley 1400 členná posádka zo St.Paul. Viedol ju „dlhý kupec“, bývalý guvernér, generál Henry Hastings Sibley. Obrancovia Ft.Ridgley sa pridali k Sibleyovým vojakom a pustili sa za Malou Vranou. Po niekoľkých víťazných bitkách sa indiáni vzdali. Tak skončilo slávne Minnesotské povstanie. Pete sa rozhodol skoncovať s Minnesotským dobrodružstvom a po troch rokoch služby odchádza z Minnesoty a vracia sa do Wisconsinu. Tam ho však nečaká nič. Farma a rodina zmizla nevedno kam a Peteovi nezostalo nič iné, len odísť z tejto prekliatej zeme.
Precestoval naprieč celý Wisconsin, aby sa dostal do Milwaukee a tam sa nechal zverbovať do 26.Wisconsinského regimentu. Ďaleko od zlej minulosti a krutých spomienok skúsil nájsť v boji za slobodu útočisko pred skľučujúcimi spomienkami z Minnesoty, kde sa aj vďaka nemu skončil sen jedného národa. Do Virginie dorazil Pete tesne po Fredericksburgskej bitke. Tam sa nahlásil a nastúpil službu v Krzyzanovkého brigáde.