O vlajkách

Prvých 25 dní Konfederačné Štáty Americké nemali žiadnu oficiálne schválenú vlajku. Prvá štátna vlajka bola predložená provizórnemu kongresu C.S.A. vlajkovým výborom 4.marca 1861.

Keď táto vlajka prvýkrát zaviala nad hlavnými budovami Montgomery, obsahovala sedem hviezd, reprezentujúcich Konfederačné štáty: South Carolina (20.12.1860), Mississippi (9.1.1861), Florida (10.1.1861), Alabama (11.1.1861), Georgia (19.1.1861), Louisiana (26.1.1861) a Texas (1.2.1861). O tri týždne boli pridané dve hviezdy, ktoré reprezentovali Virginiu a Arkansas. V júli po pripojení Severnej Karolíny a Tennessee sa počet hviezd zvýšil na jedenásť a nakoniec v decembri po pripojení Kentucky a Missouri na trinásť. Kentucky a Missiouri mali aj Konfederačnú aj Unionistickú vládu. Maryland sa tiež pokúsil pripojit ku Konfederácii, no zastáncovia federácie tomu zabránili. Guvernér bol zajatý a jeho legislatíva zrušená až do okamihu, keď všetci uväznení členovia boli vo voľbách nahradení, kde všetci voliči museli prisahať vernosť federálnej vláde. Vyzbrojil však väčší počet vojakov. Otrokársky štát Delaware ostal loajálny k Únii, no mnoho jeho vojakov ušlo do Virginie, preto mu patrí 15. hviezda.

„Hviezdy a pásy“ navrhol pruský umelec Nicola Marschall. Bol inšpirovaný Rakúskou vlajkou. Objavila sa v niekoľkých variáciách. Originál obsahoval 7 hviezd, ostatné boli pridávané potom, čo výrobcovia vlajok zobrali na vedomie pripojenie ďalších štátov. Mnoho výrobcov vlajok vyrábalo len vlajky s jedenástimi hviezdami, lebo Missouri a Kentucky boli udržiavané federálnou vládou.

Zaujímavá je varianta s dvanástimi hviezdami, ktorú používal Nathan Bedford Forest. Prisahal, že nezahrnie hviezdu pre Georgiu, „pokiaľ sú pozostatky yenkeeov na pôde Georgie“.

Druhá zaujímavá je vlajka s osemnástimi hviezdami používaná Gen. Standom Watiem, posledným konfederačných generálom. Na jeho príkaz mala vlajka 13 bielych hviezd v kruhu a 5 červených pre „päť civilizovaných národov“ – 5 indiánskych kmeňov, ktoré sa pripojili ku konfederácii.

Z prežitých vlajok má osem hviezd 9%, deväť hviezd 5%, desať hviezd 4%, dvanásť hviezd 9%, štrnásť hviezd 0,6% a pätnásť hviezd 5%.

Necelý rok po prijatí 1. národnej vlajky bola navrhnutá nová vlajka tak, aby sa nijak nepodobala unionistickým hviezdam a pruhom. Bola prijatá 1.mája 1863 a zobrazovala bojovú zástavu na bielom poli. Bola nazvaná „The Stainless Banner“ (nepoškvrnený prápor). Rozmery neboli striktne dodržiavané a časť s bojovou vlajkou bola často obdĺžková. Biele pole reprezentovalo čistotu príčiny vzniku.

Jedným z prvých použití tejto vlajky bol pohreb Generála Thomasa J.Jacksona. Bola zavesená na jeho rakvu. „Stonewall“ Jackson umrel 10.mája 1863 na následky zranenia z 2.mája. Jeho telo bolo uložené v reprezentačnom konfederačnom dome (Confederate House of Representatives) 12.mája a nová vlajka tvorila záves truhly.

Tento „Stainless Banner“ je v súčasnosti vystavený v Múzeu Konfederácie v Richmonde.

Druhá národná vlajka bola doplnená červeným pruhom vzletu. Mala to byť 1/4 vlajky za teraz obdĺžnikovým kantonom. Šírka mala byť 2/3 dĺžky. Kanton mal byť široký 3/5 a dlhý 1/3. Toto bolo uzákonené 4.marca 1865.

Táto vlajka sa nazývala Tretia konfederačná alebo Posledná konfederačná vlajka. Kanton sa používal ako námorný prapor. V štvorcovej forme s ružovým, oranžovým a konečným bielym okrajom hrubým 2″, bol používaný armádou Severnej Virginie, hlavnej armády Juhu pod vedením Roberta E.Leea ako bojová zástava kavalérie, delostrelectva a pechoty, v závislosti od veľkosti (39″, 45″ alebo 51″ štvorec). Bola najrozšírenejšia v jednotkách zapojených do najväčších bitiek. Ružové a oranžové okraje boli použité na vlajkovú výzdobu námorníctva v Norfolku.